Vzhľadom na zameranie AT magazínu, ako i na priestor, ktorý je tejto téme vyhradený, sa nebudem venovať technológiám a postupu prác pri čalúnení. V tomto smere vám odporučím staršie čísla Autotuningu, kde už túto tému dostatočne a zaujímavo spracoval kolega Gusto. Dnes prinesieme pár základných informácií, ktoré vám môžu pomôcť pri výbere materiálov – či už pri kúpe, ale najmä pri rozhodovaní o prečalúnení vášho krásavca.
    Medzi základné materiály, medzi ktorými sa väčšina ľudí rozhoduje, patria určite látka, koža, autokoženka, prípadne i alcantara, alebo flockovanie. S látkou, jej správaním, vlastnosťami či starostlivosťou o ňu má určite vlastnú skúsenosť každý z nás. Čo sa týka použitia kože, v interiéri vozidla sa môžete stretnúť s negatívnymi názormi v zmysle „za veľa peňazí málo muziky“ s ohľadom na jej vlastnosti, napríklad, že – ľudovo povedané – v zime chladí, v lete je horúca, bude sa špiniť atď. Tu je dôležité si uvedomiť, že koža ako jediný prírodný materiál zdieľa na rozdiel od ostatných, „umelo“ vyrábaných materiálov schopnosť prispôsobiť sa teplote tela, čím prirodzene vyvracia vyššie uvedené stanovisko. Taktiež v prípade ušpinenia je samozrejmosťou, že skôr sú nečistoty viditeľné na svetlom farebnom vyhotovení, avšak to sa týka všetkých materiálov, nielen kože. Naopak ďalšou výhodou je relatívna jednoduchosť jej udržiavania pri bežnej prevádzke (napríklad v prípade rozliatych nápojov), keď sa v porovnaní s látkou pretretie vlhkou handrou a nie je potrebné hĺbkové čistenie (tepovanie). Odporúča sa podľa potreby (závisí od miery využívania vozidla, bežne aspoň 1- až 2-krát do roka) dať kožu vyčistiť a ošetriť kvalitnými prípravkami odborníkom. Čiastočným obmedzením v porovnaní s ostatnými syntetickými materiálmi môže byť pri výbere menšia ponuka farebných odtieňov.
    Autokoženka je umelo vyrábaný materiál korešpondujúci účelom svojmu názvu. Napriek svojim vlastnostiam špeciálne vyvinutým pre použitie v automobiloch ju veľa ľudí „nerieši“ pravdepodobne najmä z dôvodu, že s ňou nemá takmer žiadne skúsenosti, alebo má predstavu spätú s materiálmi používanými v dávnejších časoch vo vozidlách ako napríklad Škoda 1000MB De Luxe alebo „žigulák“. Dnešné autokoženky sa vyrábajú vo vysokej kvalite a širokej farebnej škále a povrchových úpravách, ako je najmä imitácia kože, prípadne brúsenej kože, a iné. Údržba je podobná ako pri koži – vo veľa prípadoch stačí jednoducho vlhká handra. Ako už bolo spomenuté pri koži, na rozdiel od prírodného materiálu autokoženka „nedýcha s telom človeka“, a teda človek môže mať pocit, že sa v letných mesiacoch o trochu viac spotí ako v sedadle koženom. V súvislosti s používaním klimatizácií v dnešnej dobe a pri nevhodnom výbere látkového poťahu to môže v tomto smere dopadnúť podstatne horšie. Táto vlastnosť sa týka všetkých umelo vyrábaných materiálov, ale v kombinácii s klímou nemusí byť až natoľko rozhodujúca.
    Napriek tomu, že pod pojmom alcantara si množstvo ľudí najčastejšie predstavuje brúsenú kožu, ide o veľmi kvalitný, synteticky vyrábaný materiál. Vďaka svojim vlastnostiam, ako sú odolnosť, ľahkosť, priepustnosť, široká farebná škála ponúkaných farieb, ľahká údržba a iné, niektorí výrobcovia dokonca uprednostňujú tento materiál vyrábaný z ultramikrovlákna pred kožou. Flockovanie je názov pre technológiu, pri ktorej sa na lepidlom pokrytú plochu elektrostatickým pôsobením nanášajú drobné textilné vlákna, pričom vznikne jednoliaty zamatový povrch. Táto technológia sa používa vo veľkej miere najmä na rozličné plastové, ale i gumené časti interiéru a skôr len sporadicky na časti, ako sú sedadlá, hoci i to nie je vylúčené. Medzi pozitívne vlastnosti patrí zvuková izolácia, farebná stálosť, široká farebná škála, dobrá odolnosť voči vlhkosti, oderu, prachu a taktiež pomerne jednoduchá údržba. Svoje miesto si vďaka svojej schopnosti, ktorou je pohlcovanie zvuku, získala i v oblasti tuningových úprav (napr. povrchové úpravy subwoofrov).
    Čo sa týka ceny jednotlivých materiálov, vymenujem ich teraz v postupnosti smerom od najlacnejšieho k cenovo najnáročnejšiemu variantu – flockovanie, látka (ak ste sa práve nerozhodli použiť vzor od Armaniho), autokoženka, koža a v poslednom rade alcantara (z dôvodu technológie výroby). Čo sa týka selekcie materiálu, je rozhodnutie na vás. Je dôležité vziať do úvahy viacero faktorov, ktoré sú vždy špecifické pre jednotlivé vozidlo. Ide najmä o podmienky využitia, samozrejme, cenu a v neposlednom rade závisí výber od už spomínaného vkusu a preferencií majiteľa. Použitie materiálov v interiéri vozidla je možné do veľkej miery kombinovať. Možností je naozaj požehnane a fantázii sa medze nekladú. Nie je neobvyklé vidieť kombináciu kože a látky na sedadlách áut, ako i interiér v kombinácii koža a koženka, hoci pri dnešnej kvalite používaných materiálov rozdiel na pohľad naozaj nezbadáte a použitie tejto kombinácie vám prezradí až sám majiteľ či výrobca. V prípade koženého interiéru sa napríklad čalúnia autokoženkou tapacírovania dverových častí, palubovka a podobne, ale neobvyklé už nie je ani použitie autokoženky v celom interiéri vozidla. Výnimkou je, samozrejme, volant a vrch (hlavička) radiacej páky, v prípade ktorých sa jednoznačne odporúča koža vzhľadom na jej bezkonkurenčnú odolnosť voči pôsobeniu kombinácie vplyvov, ako sú napríklad stály oder a soli (nachádzajúce sa v pote rúk). Dôvodom kombinovania týchto materiálov je v najväčšej miere cena. Napríklad pri porovnaní nákladov na materiál (nie práca) pri prečalúnení interiéru celého vozidla sa autokoženka dostáva na takmer polovicu ceny kože.
    Hoci, ako som spomínala, sa fantázii pri kombinovaní medze nekladú (nech sympatizujete s akýmkoľvek zo spomínaných materiálov), moje odporúčanie je zveriť svoje predstavy do rúk odborníkom. Či už ide o vizuálne vyhotovenie, respektíve dizajn, finálny výber materiálu, či rád ohľadne následnej starostlivosti, prípadne i jej samotnej realizácie. Čalúnenie interiéru patrí predsa len medzi tie finančne náročnejšie záležitosti. Odborníci vám najlepšie poradia, aký materiál je najvhodnejší svojimi vlastnosťami pre dané konkrétne prostredie vozidla. Ak vás i napriek tomu láka vyskúšať si čalúniť „vlastnými rukami“, nezabúdajte na alfu a omegu pri výbere materiálov: používajte vždy materiály určené pre použitie v automobile, nie napríklad nábytkárske. Sú vyvíjané práve pre odolnosť voči podmienkam vznikajúcim vo vozidle, ako sú napríklad striedanie tepla a zimy, vlhko, slnečné žiarenie, namáhanie materiálu, znečistenie a podobne. Kristína BÓNOVÁ, foto: archív AT magazín, archív X-dream

O nás dámach koluje množstvo vtipov o odhadovaní veľkosti. Priznám sa, že niekedy mám i ja deň, keď zacúvam bez problémov i kamión medzi ďalšie dva, a niekedy majú susedia show hľadiac z okna na zúfalú snahu o rozumné upratanie škodovky na prázdnom parkovisku. Ale nielen dámy majú svoje dni, všakže? Odhliadnuc od toho, na škodovku by som si parkovacie senzory asi nemontovala. Dnešná montáž však môže byť zaujímavá a využiteľná nielen pre takýto „exotický“ kúsok, na akom vám ju predvedieme, ale i pre upravené, či úplne sériové rozmernejšie auto. Na prvom obrázku môžete vidieť set pozostávajúci zo samostatných snímačov – dvoch predných, štyroch zadných, kabeláže, riadiacej jednotky a displeja. Ak nemáte prehľad o súčasných cenách takýchto zariadení, určite sa vám tlačí na jazyk otázka, koľko set približne stojí. Čisto orientačne, je to suma v rozpätí od 5- do 25-tisíc korún, a závisí to od viacerých faktorov. Napríklad od rozlíšenia vzdialenosti v centimetroch, od počtu snímačov či možností zobrazovania displeja. V našom prípade ide o relatívne jednoduchší typ, avšak presný a vzhľadom k šoférovým schopnostiam úplne dostačujúci. Prvým krokom je zváženie, kde jednotlivé snímače rozmiestnime. V podstate sa v mnohom riadime návodom ako v tomto kroku, a to z jednoduchého dôvodu – snímače sú nastavené na určitý uhol snímania a v prípade nesprávneho rozmiestnenia strácajú funkčnosť, respektíve ukazujú nesprávne. Vo väčšine prípadov je podmienkou vzdialenosť maximál-ne 80 cm od zeme a nie viac ako 40 cm od seba v prípade zadných snímačov. Pri predných snímačoch je vzájomná vzdialenosť, samozrejme, väčšia. Taktiež treba zvážiť umiestnenie monitora alebo displeja na viditeľné miesto. Pri zložitejších systémoch s ovládaním na monitore je potrebné brať do úvahy i umiestnenie v dosahu vodiča. Následne vyrežeme otvor a monitor upevníme. V dosahu vodiča na palubnej doske umiestnime extra spínač pre predné snímače. Všetky káble sú vedené do samostatnej riadiacej jednotky. Jeden výstup je potrebné zapojiť na spínaciu skrinku, druhý na spiatočkový spínač, z čoho vyplýva, že so zara-dením spiatočného prevodového stupňa sa automaticky aktivujú zadné „cúvacie“ snímače. Tretí výstup je pre ukostrenie systému a ďalší smeruje do monitora a spínača pre predné senzory. Zvyšné výstupy sú určené na priame napojenie snímačov. Na nárazníkoch presne vymeriame a vyznačíme umiestnenie snímačov. Na obrázku vidíte vyznačenie lakovníckou páskou, čo však nie je nevyhnutné. Dôležité je, ako sme už spomínali, dodržať vzdialenosti predpísané v návode na použitie. Na vyvŕtanie otvoru použijeme špeciálny vrták s frézkou. Ak sme vás pri iných montážach upozorňovali na vyvŕtanie či vyrezanie otvoru menšieho, ako je predpísaný, a to z dôvodu následných úprav, v tomto prípade je nevyhnutné urobiť dieru na tesno. Prečo? Z dôvodu samozaisťovacieho systému na tele snímača. Laicky povedané – po zasunutí senzora sa výbežky na jeho tele zacvaknú do nárazníka z vnútornej strany. Prevlečieme kábel a zapojíme snímač. Riadiacu jednotku namontujeme napevno do kufrovej časti vozidla a pozapájame káble podľa schémy. Dôležité je otestovanie zapojenia snímačov na riadiacu jednotku. Najprv otestujeme funkčnosť každého snímača jednotlivo (ak postavíme prekážku pri ľavom prednom a prístroj zvukovo i na monitore signalizuje prekážku na pravej strane vzadu, asi bude niekde chyba). Následne otestujeme, či všetko funguje kompatibilne aj ako celok. Ešte nesmiem zabudnúť spomenúť jednu podstatnú vec – hoci snímače dostať v čiernom vyhotovení, sú prelakovateľné ľubovoľnou farbou bez ujmy na ich funkčnosti. Čo dodať? Vari na pousmiatie – ak je pri bežnom aute spotreba káblov na takúto montáž približne 5 metrov, v prípade Lincolnu z obrázkov bola spotreba skoro dvojnásobná. Želám príjemné montovanie do dlháňov i „kraťasov“.

Kristína BÓNOVÁ, foto: X-dream